Január, Február

Sociálny rozvoj detí sa začína v prvom rade v ich rodine, a potom v škôlke. Rodina je miestom, kde sa učia slušnému správaniu a dobrým spôsobom, ktoré potom v škôlke utužujú vďaka príkladu učiteľov a spolužiakov.

Je dôležité, aby deti získali základné pravidlá spoločenského správania, a to prostredníctvom návykov, ktoré budú postupne a s prirodzenosťou zapájať do svojho každodenného života.

Dobré návyky môžu deti získať len dobrým príkladom dospelých. Rodičia a učitelia im ukazujú modely správania. Deti sa učia a chápu veci vtedy, keď to samy vidia a počujú.

V rodine sú deti prirodzeným spôsobom vovádzané do spoločenského života cez komunikáciu, spoločné  stolovanie, slávenie sviatkov a tradícií, umenie...

3.-4. ročné deti – informáciu im musíme podať jasne a v správnom momente. Tým si osvojujú správanie ako zvyk. Aby sme ich naučili napr. piť vodu s čistými ústami, musíme im to povedať práve vtedy, keď jedia, ústa majú zašpinené a chcú sa napiť. Nedávame im príliš veľa informácií naraz. Postupujeme pomaly a postupne pridávame ďalšie zásady. Napríklad, keď chceme, aby deti pili s čistými ústami, nehovoríme im to vtedy, keď si umývajú ruky pred jedlom.

4.-5. ročné deti – zásady slušného správania nenadobudnú zo dňa na deň. Aby si ich osvojili, s trpezlivosťou tieto návyky podporujeme v ich denných činnostiach. Neskôr sa stanú prirodzenou súčasťou ich života.

Je dôležité nezabúdať na pochvalu a uznanie. Deti vynakladajú veľké úsilie pri každodennom zlepšovaní návykov a naše uznanie je pre nich dôležitou motiváciou, aby v tom pokračovali.

5.-6. ročné deti – aby získali návyky, ako sa dobre správať, je potrebné im nastaviť ciele, ktoré sú ľahko dosiahnuteľné. Najlepšia motivácia pre deti je dosahovať malé úspechy. Každodenný život v rodine vedie deti k tomu, aby si zvykali žiadať povolenie na uskutočnenie činnosti, kedy vstať od stola, ako dlho môžu sledovať televíziu, atď.

Je tiež dôležité rozvíjať u deti návyk, ako byť príjemný. Získavajú ho opakovaním, to znamená byť milým veľakrát. Preto treba trvať na tom, aby si deti vypestovali návyk pozdraviť pri príchode (odchode) z domu, zo školy; hovoriť bez toho, aby kričali; neskákať do reči a pod.

• Ja ako dospelý musím byť príkladom. (Pri stolovaní aj pri rozprávaní.)
• Keď niekto rozpráva, snažím sa ho aktívne počúvať, ak mám nejaké otázky alebo námietky, počkám, kým dohovorí a až potom rozprávam ja.
• Všímam si aj malé pokroky u detí, prejavujem im za to uznanie/ocenenie.
• Spoločné pravidelné stolovanie v rodine a pri iných slávnostných príležitostiach utužuje rodinné aj spoločenské vzťahy, poskytuje mnoho možností rozvíjať nielen základy etikety stolovania, ale aj komunikácie.
• Často používam slová "ďakujem", "prosím", "nech sa páči", "s radosťou", "vďaka" a i.

3- 4. roční – pijem s čistými ústami

• Porozprávajte sa o situácii so svojím dieťaťom. Ukážte mu, koľko špiny sa zachytí na pohári, ak si neutrie ústa. Sám musí prísť na to, aké je to dôležité.
• Je rozumné postupne vypestovať u dieťaťa návyk na používanie servítky pri stolovaní. Ak dieťa prestiera na stôl, nesmie chýbať servítka.

4.- 5. roční – zodvihnem ruku, keď prosím o slovo

• Pri počúvaní CD, mp3 alebo pozeraní DVD, kde sú dialógy, upozornite dieťa na to, že keď jeden hovorí, druhý počúva.
• Začnite hovoriť, keď vám dieťa niečo hovorí. Vysvetlite mu, že nikto nerozumie, keď všetci hovoria naraz.
• Porozprávajte sa so svojím dieťaťom a porovnajte situácie ako sa komunikuje s inými: a)  doma, b) v škôlke, c) na návšteve, d) v autobuse, električke.

5.- 6. roční – prosím si povolenie od dospelých

• Vysvetlite mu, kedy je nutné prosiť o povolenie dospelých a prečo. Najúčinnejšie je to pripomenúť priamo v danej situácii, ktorá si to vyžaduje.
• Dajte návrh, pri akých situáciách je nutné prosiť o povolenie a akým spôsobom. Napr. „Môžem si pozrieť tento film?“ alebo „Môžem si dať tento cukrík?“ a pod.