Október

3.- 4. ročné dieťa intuitívne poslúcha rodičov, vidí v nich autoritu a chce ich potešiť.

Je dobré už v tomto veku kombinovať požiadavku s vysvetlením. Vyžadujeme od detí veci, aj keď ich ešte nechápu, požiadavku im vysvetľujeme. Napríklad treba odhodiť papiere do koša, aby trieda bola čistá. Aj keď príčinu a následok ešte nedokážu pochopiť, pripraví ich to na budúcnosť.

V tomto veku nemajú dostávať viac príkazov naraz, ale postupne – najskôr jedna požiadavka, potom druhá.

5.-6. ročné dieťa intuitívne rozpoznáva autoritu svojich rodičov. Postupne, ako rastie, sa cíti byť sebou samým a začína mať svoju vlastnú iniciatívu a dokazuje druhým, že vie robiť veci podľa seba.

Je dobré spojiť požiadavky s logickým odôvodnením toho, čo požadujeme. Dieťa si začína vnútorne utvrdzovať pravdy (logické vysvetlenia) a vďaka tomu poslúchne.

Pre dospelých platí: Čo hovorím, to aj žijem. To, čo vyžadujme od detí jeden deň, musíme aj druhý deň – dôslednosť.

Dospelí sa majú vyhýbať náhlym a nečakaným zmenám nálad. Nemôžem sa správať podľa toho, ako sa momentálne cítim, a tým meniť svoje správanie (nálady) a požiadavky nečakane (jeden deň požadovať veľa vecí a druhý deň nič).

Aby sme dosiahli pozitívne výsledky, informácia, ktorú podávame, má byť:

• jasná – musia vedieť, čo sa od nich očakáva;

• v správnom okamihu – nie vtedy, keď je dieťa nahnevané, podráždené alebo keď robí nejakú zaujímavú činnosť; 

• pokojnou požiadavkou – podaná takým spôsobom, aby dieťa videlo radosť, rozhodnosť, stálosť (vytrvalosť), ale hlavne veľa lásky a srdečnosti.

Poslušnosť u detí treba povzbudzovať. Konkrétne popíšeme, čo spravili dobre, zdieľame ich pocity, zdôrazňujeme prínos daného skutku. Ak sa budú cítiť ocenení, postupne rozvinú svoju identitu a upevnia svoju sebadôveru.

Pochválime ich námahu pri uplatňovaní poslušnosti. Je to jedna z dôležitých úloh pri výchove.

• Ako dospelý je potrebné byť vo svojich požiadavkach dôsledný.
• Svoju požiadavku dieťaťu je nutné vysvetliť.
• Vyhýbam sa náhlym zmenám nálad.
• Informácia/požiadavka, ktorú odovzdávam, má byť: jasná, v správnom okamihu, povedaná pokojne.
• Dieťa povzbudzujem a chválim.

1.- 2. týždeň
3- 4. roční – poslúcham starších

• Hrajte sa hru na „najposlušnejšieho“.
• Hra na „príkazy“. Najprv rodičia deťom dávajú sériu príkazov a potom sa zamenia. Dieťa dáva príkazy.
• Spolu si môžete prečítať príbeh, rozprávku, v ktorej sa vyžaduje poslušnosť dieťaťa aj od iných členov rodiny ako sú rodičia, napr. babka, dedko, teta, ujo... Tým sa dieťa učí rešpektovať aj iných členov rodiny.

4.- 5. roční – počúvam, keď mi niečo rozprávajú

• Môžete sa hrať hru, že vypnete svetlo a budete šuškať slová, ktoré má dieťa zopakovať. Najprv nech hovorí otec, potom mama, poprípade ostatní členovia rodiny a dieťa musí uhádnuť kto a čo hovorí.
• Snažte sa v rodinnom kruhu o dialóg založený na počúvaní a rešpektovaní toho, kto rozpráva (neskákať do reči).

5.-6. roční – sedím za stolom, až kým nedojem

• Aby sme dosiahli cieľ, dieťa potrebuje oporu, pomoc a príklad svojich rodičov a súrodencov. Budú jeho vzormi, naučia ho, aby sa nepostavilo od stola, pokiaľ všetci nedojedia.
• Musíte oceniť pozitívnu námahu, ktorú vynaloží dieťa, aby dosiahlo tento cieľ, pretože je veľmi ťažké zostať dlho sedieť.

3.- 4. týždeň
3- 4. roční – s úsmevom robím veci, ktoré mám urobiť

• Ukážte dieťaťu vhodný obrázok k danej téme a požiadajte dieťa, aby porozprávalo, čo vidí na obrázku. Dáte mu tým možnosť porozumieť dôležitosti poslušnosti, aby boli druhí vďaka tomu radostní.
• Ukážte mu príklad v rodine: Mamička poprosí otecka, aby jej pomohol urobiť prestieranie stola. Otecko sa usmeje a spraví to.
• Zakaždým, keď si dieťa spomenie na toto predsavzatie a poslúchne s úsmevom, treba ho povzbudiť k ďalšej poslušnosti.

4.- 5. roční – s radosťou poslúcham na prvé slovo

• Vo veku štyroch rokov je poslušnosť spojená s odôvodňovaním. Spoločne uvažujte nad tým, čo má urobiť a týmto spôsobom sa naučí chápať, prečo musí urobiť to, čo od neho vyžadujete.
• Trénujte poslúchnutie na prvé slovo v rôznych situáciách: pri stolovaní, obliekaní, upratovaní...

5.-6. roční – pozorne počúvam druhých

• Je dobre podporovať chvíľky na rodinné besedy/stretnutia, aby každý mohol povedať druhým o svojich veciach. Týmto spôsobom sa deti naučia nielen zdieľať, ale aj počúvať. Vhodným časom môže byť stolovanie, pri ktorom máme čas spolu rozprávať – napr. cez týždeň večera, cez víkend ktorékoľvek jedlo, keď sa neponáhľame.
• Dôležitý je čas pred spaním. Porozprávajte svojmu dieťaťu príbeh alebo rozprávku, ktorú si spoločne s ním vyberiete.