Posledného novembrového týždňa sa niektoré deti nevedeli dočkať. Nie však len preto, že prichádza december a s ním najkrajšie sviatky v roku, ale najmä preto, že budú chodiť na klzisko a tréneri zo Športovkova ich naučia korčuľovať. To ešte netušili, že na vlastné oči uvidia niečo, čo sa len tak nevidí.

Mnohí z nich stáli na ľade prvýkrát, no na piaty deň by to o nich nepovedal asi nik. Za týždeň tvrdej práce sa naučili stáť, kráčať a brzdiť na ľade. A nielen to. Takmer všetci dokážu urobiť spidermana, cibuľky, lastovičky, hrať semafor a tí najodvážnejší a najrýchlejší aj chytiť trénera.

Počas posledného dňa sa tradične koná streľba na hokejovú bránu, ktorá je vyvrcholením celotýždňového snaženia. Hneď ráno stoja malí korčuliari pri mantineli a zdravia trénerov na ľade. Vymenia si spolu niekoľko neodmysliteľných fráz. Na ich konci sa hlavný tréner spýta jednu otázku, ktorú doteraz nepoložil: "Chcete vidieť poriadnu strelu?" Decká hlasno a jednoznažne zakričia: "Áno!" Tréner sa napriahne, vystrelí. Takmer v tom istom okamihu sa ozve obrovská rana a plexisklo za bránou sa roztriešti na maličké kúsky. Niektoré z nich spadnú na ľad. Deti sú ohromené. Takú strelu ešte naozaj nevideli. Pohotoví tréneri a údržbári štadióna veľmi rýchlo zabezpečili miesto, aby mohli malí korčuliari prísť bezpečne na ľad. O malú chvíľu už všetci poriadne trénovali, pretože po prestávke mohli prísť na štadión aj rodičia. Na nečakaný začiatok posledného dňa si už nik počas tréningu nespomenie. Pripomenie ho len rolba, ktorá sa počas prestávky objaví, aby dočistila ľad. Deti majú však inú starosť. Musia spapať keksík, vypiť výborný malinový čaj, ktorý majú na desiatu a nedočkavo čakajú a vyzerajú svojich rodičov, ktorí sa môžu každú chvíľu objaviť na tribúne.

Poslednú hodinu si užili všetci. Rodičia boli potešení výkonmi svojich ratolestí, tréneri a pančelky boli hrdé na zrejmé pokroky detí a decká sa tešili z pohybu, streľby na bránu a prítomnosti rodičov. Už teraz sa nevedia dočkať pokračovania tréningu v marci. Ale najskôr musí prísť Mikuláš a Vianoce.

V mene otca arcibiskupa Stanislava Zvolenského a Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul pozývame všetkých na program blahorečenia božieho služobníka Jána Havlíka. Slávnosť blahorečenia sa uskutoční od 30. augusta do 1. septembra (Ružinov, kostol sv. Vincenta de Paul; Šaštín, areál baziliky). Hlavný program je v sobotu, 31. augusta v areáli národnej svätyne, v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne . Program celého trojdnia si viete pozrieť aj tu.

Ján Havlík bol okamžite po svojej smrti považovaný za mučeníka pre hrdinské svedectvo viery, za ktoré zaplatil väzením, nútenými prácami a zlým zaobchádzaním rôzneho druhu.

Všetky podrobné informácie o mučeníkovi vernosti nájdete na stránke janhavlik.sk.

 

Koniec školského roka v materských školách býva hektický a plný lúčenia, no skrýva aj radosť z letných prázdninových dní, hier a očakávania nových zážitkov.

Predškoláci však sa tešia ešte na jednu výnimočnú udalosť - nástup do základnej školy. Od septembra bude väčšina žiakov z tried Motýle a Skokani chodiť do rozličných základných škôl. No skôr, ako sa tak stane, ešte sa s našou školičkou a pani učiteľkami chceli rozlúčiť. 

Deň rozlúčky bol výnimočný hneď od rána, pretože prišiel pán kaplán Tomáš Tarčák a každodenný režim sa rozšíril o svätú omšu. V homílii povzbudzoval nielen deti k štedrosti a umeniu podelenia sa. Po svätej omši dostalo od neho každé dieťa požehnanie.

So svojimi pani učiteľkami si pre rodičov pripravili bohatý hudobný a recitačný program, v ktorom poďakovali za všetko, čo sa tu naučili. Po slávnostnom programe sa s deťmi rozlúčili aj pani učiteľky a pani riaditeľka, ktorá obdarovala každého budúceho prváčika malými darčekmi a zarámovanou spoločnou fotografiou.

Všetkým budúcim prváčikom prajeme veľa úspechov v škole, trpezlivosť a vytrvalosť v práci a mnoho nových priateľov!

Viete, koľko času stačí, aby sa zo včielky, motýlika alebo skokana stala Morská panda alebo Kosatka? Tým našim Motýľom, Včielkam a Skokanom to trvalo presne jeden plavecký kurz.

V druhom a treťom júnovom týždni sa zúčastnili plaveckého výcviku s trénermi zo Športovkova. S viacerými deťmi sa tréneri poznali z korčuliarskeho kurzu, preto si od začiatku boli ako starí známi. Deti sa na trénerov a vodu veľmi tešili už takmer celé mesiace dopredu. Je pravda, že niektorí mali pred vodou rešpekt, ale už po prvých minútach vo vode u väčšiny detí rešpekt zmizol a správali sa ako rodení plavci.

Každý tréning začínal rozcvičkou na suchu. Po nej hlasným skandovaním "Domino, salto!" musel tréner Dominik predviesť ohromné salto vzad do najhlbšej vody. Potom už všetci rozdelení do svojich skupiniek odchádzali s trénermi na rozcvičku do bazéna. Vo vode sa decká učili nielen rôzne plavecké štýly, ale zlepšovali si aj orientáciu v nej a to najdôležitejšie, správne dýchanie. Keďže skákanie do vody má svoje čaro, tréneri učili a predvádzali aj túto zábavnú disciplínu. Radosť z pohybu vo vode mali všetci. Kým niektorí sa bez svojho priateľa - penového slížika - neodtrhli ani na chvíľu, iní si bez neho vedeli predstaviť tréning. "Radšej skáčem bez penového slíža," zhrnul za najskúsenejších plavcov Krištof.

Hoci je pohyb výborný a potešenie z hier a učenia sa vo vode obrovské, mnohí by si nevedeli tréningy predstaviť bez desiaty na záver - obľúbených keksíkov. A tak sa každý deň od utorka do piatka vracali do škôlky so správnou hladinou endorfínov v krvi. Všetci od dobrého zašportovania si a niektorí aj od potešenia zo sladkej odmeny. :)

 

V našom pracovnom tíme nám chýba jeden člen, ak máte záujem o viac info, kliknite tu a tu.

Tešíme sa na vás!

Naša škôlka sa zapojila do projektu Zdravé nôžky, ktorého autorkou je Macka (Marcela Kramplová). Súčasťou projektu bola možnosť zapojiť sa do Bosonohej olympiády. Pani učiteľky ju naplánovali na prvý júnový pracovný deň.

Tohtoročná olympiáda s názvom Cesta okolo sveta mala 11 stanovíšť. Deti si na nich precvičili nielen chodidlá, ale do riešenia úloh zapojili aj všetky ostatné svaly. Popritom sa naučili aspoň jednu novú zaujímavosť o každej krajine, ktorú ako bosonohí objavitelia navštívili.  Za splnenie úloh získavali pečiatky do cestovateľského denníka a po splnení všetkých stanovíšť sa spolu zahrali na opičej dráhe. Keďže všetko zvládli ako praví olympionici, boli aj ako olympionici odmenení. Hoci sa im na krku nehompáľala medaila zlatá, sladký pocit spokojnosti so sebou samým a šťastný úsmev na tvári bol nefalšovaný.

Možno aj budúci rok takto bosonoho oslávime Deň detí.

Vážení rodičia,

pozývame Vás na slávnostnú svätú omšu v kostole Ducha Svätého v Dúbravke, ktorá bude vo štvrtok, 25. apríla o 18.00.

Sv. omšu budú deti z našich tried doprevádzať svojím spevom.