Návrat do materskej školy po jarných prázdninách bol pre deti z tried Motýle, Skokani a Včielky ľadový, zábavný, ale aj náročný. Tréneri zo Športovkova im dali, ako vždy, poriadne zabrať.
Decká sa však nenechali zlomiť a ohromne pracovali, aby ukázali, čo všetko si pamätajú z predchádzajúceho novembrového tréningu. Tréneri preto museli zakomponovať nové prvky a zaradiť vyšší rýchlostný aj zručnostný stupeň. Hoci aj tentokrát boli medzi deťmi úplní nováčikovia, zo dňa na deň boli všetci lepší a lepší, padanie na ľad čoraz zriedkavejšie. Veľkou pomocou boli aj panie učiteľky, ktoré boli nielen morálnou oporou deckám na ľade. Spolu s nimi sa učili urobiť lastovičku, kolobežku, či kačku. Museli, aby to vedeli deckám dobre ukázať.
„Od pondelka ste sa brutálne snažili, každý z vás urobil veľký pokrok,“ chválil deti pred posledným dňom na ľade tréner Adam. „Preto,“ pokračoval, „mám dnes pre všetkých prekvapenie! Každý, kto sa bude naozaj snažiť, dostane cez prestávku za odmenu keksík a čaj!“ Natešeným deckám sa táto informácia nezdala nijako zvlášť čudná (aj keď počas každej prestávky chrúmali keksík a pili teplý, sladký čaj). Mali plné hlávky starostí o to, či práve ich ocko alebo mamka prídu, aby videli, ako im to na klzisku ide. V posledný deň je totiž tradíciou, že ich môžu prísť na tréning pozrieť rodičia a pre mnohých je to výzva väčšia ako samotné korčuľovanie. Aj keď bol možno u niekoho na začiatku poslednej hodiny kvôli tomu trochu stres alebo strach, v jej priebehu už takmer nik na stres nepomyslel, pretože s prvým dotykom korčule na ľad strach aj stres opadol.
Bolo vidieť, že samotné deti majú z pobytu na ľade veľkú radosť. Niektorým sa tréningy tak zapáčili, že začali viac trénovať a chodia na ľad aj vo svojom voľnom čase.